Básník, textař, překladatel, ale také hudebník – DJ Galaprogram a jeden ze tří muzikantů kapely Saténové ruky – Vlado Janček se narodil v roce 1974 v Myjavě. Vystudoval dějiny umění a kultury na Trnavské univerzitě. Působí jako dramaturg trnavského divadla Disk. Píše také krátké dramatické a poetické texty ve formě nonsensu.

Vydal knihny Motýľov (1999) a Kocúrov (2009). Tou druhou podle Ivany Hostové „robí dobré meno kaskadérskej disciplíne v poézii – slovnej hre, ktorú pestuje na vrcholovej úrovni takých majstrov ako Štefan Moravčík či v poézii pre deti Miroslav Válek […]. Jančekove básničky-aforizmy vďaka kombinácii vtipu, stručnosti, ľahkosti […] a aktuálnosti majú potenciál resuscitovať čítanie ako také.“

Úspěšný je i na hudební dráze – s kapelou získali za album Bozkávam Rádiohlavu cenu kritiků za debut roku. „Chceli sme si trošku pohrať, ambícia neprekračovala desať koncertov. Za štyri roky sme ich odohrali cez stovku, s tým sme nerátali,“ naznačil záměr kapely v jednom rozhovoru.

„Medzníkom pre mňa bolo, že sme urobili vinyl. CDčko si už dnes môže urobiť každý, ale to je celkom iný pocit, držať v ruke svoju vlastnú gramofónovú platňu,“ vysvětlil básník a muzikant. „Po prvom koncerte nám Toni Granko prišiel povedať, že chalani, brutálne to bolo, vy keby ste cvičili, boli by ste perfektní. Tak sme mu rovno povedali, že to musí brať také, aké to je.“

Jenže, hudební „tatrmánie“ je pro básníka náročná. „To je náročné sadnúť do dodávky a dovidenia, za mesiac obísť svet. Kapely v našom veku, aj kvôli pracovnej vyťaženosti členov, to začali riešiť filištínsky, vyhlásia tour, ale tá sa deje vždy od štvrtka do soboty. Navyše, vypredať v iné ako víkendové dni mimobratislavské kluby, to si môže dovoliť možno Korben Dallas.“

Propadl také vášni „pořizování“ kytar. „Iba v rámci zdravého rozumu som zastavil ich ďalšie nákupy, ale keby som vyhral v lotérii, tak ich mám možno aj sto. Myslel som si, že si nájdem svoju gitaru, svoj zvuk, a tak to bude znieť na celý život. Ale teraz si na každý koncert môžem zobrať inú gitaru, podľa toho, na ktorú mám chuť, a zakaždým to potom znie inak,“ vysvětlil.

Vlado Janček má vedle hudby a literatury rád i oranžovou barvu. Ale hlavně miluje umění, jehož dějiny studoval. „Pri podávaní prihlášky na vysokú to vyzeralo zaujímavo a keď som ten odbor začal študovať, úplne som mu na päť rokov prepadol. Ale napokon som zakotvil v reklamke. Peniazmi za vymýšľanie reklamy platím účty a potom môžem všetky svoje ostatné projekty robiť nezávisle od grantov a kultúrnych inštitúcií. Z umenia ma najviac oslovujú avantgardy. Niektorí tvrdia, že tam sa začala skaza umenia. To je možné, potom ma baví sledovať skazu umenia.“

Komentáře z Facebooku

Pro správné fungování komentářů je třeba být přihlášen k Facebooku.