Slovenská prozaička Svetlana Žuchová je Evropankou v pravém slova smyslu – z Prahy se přestěhovala do Německa. Byla třikrát finalistkou ceny Anasoft litera a získala také Evropskou cenu za literaturu. Nedávno získala prémii na letošním ročníku literární soutěže POVIEDKA 2020. Pracuje jako psychiatrička a věnuje sa poruchám příjmu potravy.

Narodila se v roce 1976 v Bratislavě, vystudovala psychologii na Vídeňské univerzitě a medicínu na Lékařské fakultě Univerzity Komenského v Bratislavě. „Písanie je vraj pre Svetlanu Žuchovú ako fotografovanie. Slovami zaznamenáva udalosti a veci, ktoré zažíva a stretáva, tak ako turista pomocou fotoaparátu zachytáva pamiatky a zážitky z dovoleniek,“ napsala kdysi Michaela Pašteková.
 
„V mojom jazere je príšer niekoľko. Ako dobre vychované príšery sa síce snažia skrývať, vyžadujú si však starostlivosť a pozornosť. Hoci väčšinu času trávia ukryté v chladných vodách, raz za čas vystrčia krk a dúfajú, že ich niekto zbadá, vykríkne a ukáže na ne prstom, ba dokonca pohotovo odfotografuje. Nie sú predsa hlúpe, a keby sa nechceli nechať objaviť, neliezli by von. Sú síce plaché, ale túžia po uznaní,“ napsala pro MAČ v roce 2014.

„Zlodejov a svedkov som písala v období, keď som nepracovala a motiváciou mi bol Literárny súbeh Román, ktorý vyhlásil Kali Bagala (vydavatelství L. C. A.). Napísala som ju na jeden záťah, každý deň som sa jej venovala niekoľko hodín, aby bola do uzávierky súťaže hotová. Takýto spôsob písania mi vyhovuje viac, ale ešte dlho nebudem mať podmienky na to, aby som systematicky každý deň niečo napísala,“ uvedla ke svému psaní.

„Aby som pravdu povedala, málo rozmýšľam nad štruktúrou knihy. Väčšinou píšem hlava-nehlava. Navyše, doteraz som nepísala o témach, kde by som potrebovala špeciálnu prípravu, výskum, aký si vyžadujú napríklad knihy zasadené do histórie. Mám tú skúsenosť, že veci si musím sama odžiť, prežiť, a potom ich spracujem,“ prozradila svůj prozaický recept.

Komentáře z Facebooku

Pro správné fungování komentářů je třeba být přihlášen k Facebooku.