Ježiš bol so svojím menom spokojný, výstižne charakterizovalo jeho utrpenie a pocity

- Novinka 8 - 06. 06. 18

Marek Vadas je slovenský spisovatel, který umí oslovit dospělé i dětské čtenáře. Také je představován jako slovenský afrikanista – díky svým častým cestám do Afriky, kde působil i jako poradce krále v kamerunském Nyenjei.

Do tisku odevzdal svou další novou knihu – Zlá štvrť, která vyjde 1. prosince 2018. Objednávat ji lze už nyní za 5 € na e-shopu vydavatele ZDE.

Marek Vadas se narodil v roce 1971 v Košicích. Vystudoval FF Univerzity Komenského v Bratislavě. Věnuje se také canisterapii. Debutoval prózou Malý román (1994). Dále napsal Rozprávky z čiernej Afriky (2004) nebo sbírku povídek Liečiteľ (2006; Anasoft litera 2007) či krátké prózy Čierne na čiernom (2013).

„Postavy zo zbierky poviedok Liečiteľ sa pohybujú v inom prostredí, v ktorom je ,normálne', že smrť sedí v kúte krčmy a čaká na svoju obeť, duchovia komunikujú so živými, mŕtvym sa nosí dobré palmové víno a zomretý otec čaká týždeň na svojho najstaršieho syna,“ napsala Marta Součková.

Jeho novinka – Zlá štvrť, alebo 36 prípadov z konca sveta – atmosférou navazuje knihy Liečiteľ a Čierne na čiernom. „Prepája sa v nej  fantázia a realita, sen a skutočnosť, posvätné a nízke. Poetika je založená na odlišnom chápaní príčin udalostí i zdieľaných hodnôt... Odohráva sa v bližšie neurčenej exotickej krajine s kulisami tropickej Afriky,“ píše se v anotaci díla.

„V ten deň sa v bare zjavil Ježiš. Nebol to pochopiteľne Ježiš Kristus, ale Ježiš Nkwan. Nazval ho tak otec, obchodný cestujúci, ktorému robil problém matematický rébus s určením času počatia jeho potomka. Ježiš bol so svojím menom spokojný, výstižne charakterizovalo jeho utrpenie a pocity nepochopenia, ktoré sa mu dostávalo od okolia. Bol naň patrične hrdý a už dávno si zvykol neotáčať sa na ulici pri každom výkriku, pri ktorom niekto bral jeho meno nadarmo do papule,“ napsal Vadas v nové knize.

Marek Vadas píše i glosy do novin. Nedávno v Denníku N popsal příběh anonymního hokejisty. „Červení na nás hneď vybehli. Nepoznali brata. Keď sme šli prvýkrát striedať, jazyky nám viseli jak psom. Pomyslel som si – prvé striedanie a ty už melieš z posledného. Ale nič, vydýchali sme to nejako a šli sme znova.“

Loading...