doporučujeme
Slovensko 8 – 10. 04. 18

Keď ma na druhý pokus prijali na medicínu, kopla ma múza do zadku...

Péter Hunčík je slovenský psychiatr, sociolog a spisovatel maďarského původu, bývalý spolupracovník Václava Havla, spoluzakladatel TV Nova, dlouhoholetý ředitel Nadácie Sándora Máraiho a pedagog. Narodil se v roce 1951 v Šahách.

Vystudoval Lékařskou fakultu Univerzity Komenského v Bratislavě. Učil na univerzitách v Ottawě a Budapešti. Napsal několik knih z psychiatrie, politologie a sociologie. V roce 2009 vydal prozaickou prvotinu Hraničný prípad, za niž získal prestižní cenu Sándora Bródyho. Před rokem 1989 publikoval básně, eseje a pohádky.

„Hunčíkova optika je sarkastická, ironická a sebaironická, no zároveň z knihy priam vyžaruje typická maďarská nostalgia, akú poznáme aj z diel inak úplne odlišných spisovateľov 20. a 21. storočia. Je prítomná u Sándora Máraiho, Pétera Esterházyho, Alfonza Talamona i Lászlóa Mártona. Péter Hunčík sa románom Hraničný prípad zaraďuje k týmto veľkým menám,“ popsal jeho debut Pavol Rankov.

„Román sa viaže k regiónu na slovensko-maďarskom pohraničí, k obci Šahy. Tento región chápem ako určitý mikrokozmos, ktorý charakterizuje, ako to v našom priestore chodí. Ide vlastne o takú zmenšenú kópiu strednej Európy. V regióne, kde sa román odohráva, boli neustále nejaké hranice a neustále sa posúvali. V dvadsiatom storočí tento región patril raz Rakúsko-Uhorsku, potom Československu, potom Maďarskému kráľovstvu. Je to ako tá anekdota o človeku, ktorý sa nikdy nepohol z jedného miesta, ale medzitým bol občanom minimálne piatich štátov. To je charakteristická črta pre celú Európu,“ popsal autor svůj román v rozhovoru v Deníku Referendum. 

Literatura a medicína Hunčíkovi podle jeho vlastních slov zkomplikovala život. „Písanie je druhá vec, bez ktorej si neviem predstaviť život, ale nie som profesionálny spisovateľ, písanie je pre mňa sviatok. Až keď ma na druhý pokus prijali na medicínu, kopla ma múza do zadku, chcel som byť básnikom. Na strednej som sa tomu nevenoval, až na univerzite som doháňal čítanie. Viem, čo sú to dekanské termíny, je náročné učiť sa anatómiu a súčasne čítať Prousta a Joycea," řekl v rozhovoru pro slovenský Týždeň.sk. 

„Uznávam, všetko ťahám do extrémov, keď šport, tak trojfázovo, teraz už síce fajčím menej, ale škatuľku denne vyfajčím. Prestal som piť alkohol, úplne, ja, ktorý som zbožňoval dobré víno, koňak. Namiesto toho pijem 6 či 7 káv denne. Po tej Indii som sa dal aj na vegetariánstvo. Deti sa mi smiali, že som bol labužník, a teraz mi stačí za hrsť ryže,“ řekl v roce 2012 Hunčík.